Amsterdam no.2

#3 De 9 Straatjes

Počas cesty do tejto ulice sa okolo mňa neprimerane veľké množstvo ľudí naďalej mihotalo ako muchy v lete na statku (inak to ani neviem opísať – proste boli všade) a nejak som si na to už, pravdu povediac, aj zvykla. Sem tam som teda mala možnosť zdvihnúť zrak a svoju pozornosť z chodníka preplneného cyklisto-chodcami presunúť na architektúru mesta, krásne uličky a mosty križujúce rieku, ktorá centrom pretekala. Keď som sa asi po polhodine hľadania dostala na „slávnu uličku“, nechápala som. Doslova som nechápala. Veď tá ulica nie je o nič zaujímavejšia, ako všetky ostatné. Dokonca, ako všetky ostatné dokopy. Vlastne by som povedala, že túto situáciu úplne vystihuje veľa krát omieľaný výrok o tom, že cesta je dôležitejšia než cieľ, lebo ulice, ktoré som cestou k tejto „The Ulici“ videla, boli (podľa môjho názoru) omnoho krajšie. No sklamanie som nepociťovala (či to už bola len posledná forma zúfalstva, to fakt neviem posúdiť).

Aj keď som síce neskôr pochopila, že mapa mi ukazovala len jednu z 9 uličiek, a to znamenalo, že tie pekné uličky po ceste, boli asi práve tie reálne uličky, ktoré som chcela vidieť, nijako závažne to môj pocit z prežitého zážitku nezmenilo. Beriem, moja chyba... no nevadí, šla som ďalej, k skoro poslednému „must see“ miestu v poradí.

#4 Oude Kerk a.k.a. Red light district

Kostol Oude Kerk. Paráda, povedala som si. Toto mesto mi pripadá ako sen každého, kto si chce užívať všetky pôžitky mladosti, zahŕňajúce sex a drogy, preto kúsok sakrálnej architektúry mi v tomto okamihu príde viac než vhod. Riadim sa výlučne navigáciou a trielim ku kostolu. Keď mi online mapa ukazuje, že som posledných 200 metrov od kostola, vypnem ju. S pocitom, že sa chcem spoľahnúť na vlastné orientačné schopnosti a prezrieť si trochu aj okolie centra sa sebavedomo pustím smerom, kde má byť kostol. Svoju cestu si skrátim o jednu nepatrnú ulicu. Avšak netuším, kde sa následne ocitnem. Celkom úzka ulička, plná prázdnych výkladov. Mám dojem, že na to, že sú dve hodiny poobede, je v nej dosť málo svetla - zvláštne. Dokonca uličku lemujú len také slabé lampy, ktoré vrhajú jemné červené odtiene., hmm... Áno, už ti to asi došlo, milý čitateľ a asi v tretine ulice to došlo aj mne. Nachádzam sa na preslávenej Red Light District. A to som si povedala, že už len z princípu do nej pri návšteve Amsterdamu nevkročím. Nemôžem tomu uveriť... Začala som sa v duchu smiať. Presne vtedy som si uvedomila, čo mi na Amsterdame nesedí – presne toto. To, že človek hľadá kostol a namiesto toho sa ocitne na Red Light District! No nič, prešla som ulicou, potom ešte jednou, obzrela som si kostol a rozhodla sa, že ďalšia destinácia bude už len vlaková stanica. A aj keď som si dala na objavovanie mesta viac než päť hodín, sotva po troch som trielila k stanici. No to som nevedela, že moje zážitky ešte stále neboli na konci...

#5 Cesta na stanicu

Takže sa púšťam preplnenými ulicami najkratšou cestou k stanici a bystrím pohľadom okolo seba, pretože ostražitosť tu nie je na škodu. Hlavne nie tu, v Amsterdame. Nechcem predsa zažiť akúkoľvek kolíziu, či už s chodcom, cyklistom, psom alebo čímkoľvek, čo sa ešte na chodníku pohybovalo. Idem ďalej a následne sa zarazím. Tentokrát to nebolo kvôli cyklistovi, aj keď by som asi bola radšej, keby to tak predsa len bolo... Netvrdím o sebe, že som nejaká morálna polícia, ale obchod s výkladom, ktorý mal na šírku 4 metre a bol od hora až dole zaplnený rôznofarebnými prezervatívmi s veľkosťami a tvarmi, o ktorých som doteraz ani nepočula, bolo dosť aj na mňa. A to som ešte netušila, čo ma čaká už o pár desiatok metrov ďalej. Výklad s ružovými príveskami v tvare ženských pier... Ale niečo mi na nich nesedelo. Podišla som bližšie a to bola chyba. Keď som sa na prívesky zahľadela lepšie a zbadala som ich detailnejšie tvary, uvedomila som si, že sa dívam na niečo iné, než pery. Napísaná ponuka vo výklade s možnosťou objednania si vlastného osobného prívesku, vytvoreného na mieru, ma len uistila v rozhodnutí, že kým sa neocitnem na vlakovej stanici, môj pohľad už nezavadí o žiaden ďalší výklad . Nevadilo mi v tú chvíľu ani množstvo cigaretových ohorkov a smetí na zemi. Radšej sa pozerať na ne, než zdvihnúť pohľad vyššie, než jeden meter. Nevadili mi dokonca už ani holuby, ktoré dosť odvážne prelietavali okolo mojej tváre . Sústredila som sa len na to, ako tomuto mestu čo najskôr uniknúť.

Post Scriptum

Aj keď tento príspevok znie dosť negatívne, musím povedať, že ma celá táto paradoxná skúsenosť s Amsterdamom celkom pobavila. Od prehnaných očakávaní, cez prežitú realitu, až po nepriaznivé vyhliadky do budúcna, ktoré sľubujú, že Amsterdam tak skoro nenavštívim. Avšak vôbec netvrdím, že sa mi Amsterdam, ako mesto, nepáči. Nepáči sa mi skôr to, čo sme z neho my - ľudia - urobili...

zu.