Hľadanie práce v čase koronakrízy

Pred nástupom na magisterské štúdium sa mi núkalo voľné prázdninové leto so statusom „nezamestnaná“ a keďže koronakríza narušila moje cestovateľské plány, naskytla sa mi príležitosť nájsť si prácu tu, na Slovensku a ostať v rodnej krajine, aj keď zo začiatku proti svojej vôli. No nebol čas plakať nad cestovateľskými plánmi, ktoré mi zmizli v (paradoxne) neviditeľnom víruse a tak, s vidinou viac ako 3 mesačného voľna, som začala rozhadzovať siete a posielať životopisy do známa aj neznáma...

Začala som svojimi prioritami, a keďže ma vždy lákalo ísť pracovať sezónne do hôr, najprv som si poprezerala rôzne horské chaty a hotely v našich krásnych Tatrách. Skúšala som reagovať na akékoľvek ponuky pomocných prác, na ktoré som nemusela mať veľa skúseností a ktoré by tiež neprinášali neželanú zodpovednosť. Cez leto som si chcela oddýchnuť od “reality” a pracovať čisto manuálne. A čo je lepšie ako takéto pomocné práce, kde sa človek naučí daný stereotyp pomerne rýchlo a potom, počas nasledujúcich dvoch-troch mesiacov je úplne v pohode :D...

Poposielala som teda životopis do pár hotelov a čakala som. A čakala. A čakala... Z jedného mi po čase prišla odpoveď, že sa mi ozvú, keď sa niečo uvoľní, tak som čakala ďalej. A čakala. A čakala. No ale pohár mojej trpezlivosti pretiekol pomerne rýchlo a začala som reagovať a rozposielať životopisy na kadejaké ďalšie ponuky.

Masérka? Jasné, veď mám absolvovaný kurz. Tak som poslala životopis. Čašníčka? ... no nechcelo sa mi veľmi tráviť leto naťahovaním sa s ľuďmi, ale tak možno mi to prinesie nejaké nové skúsenosti, tak som poslala životopis. Recepčná? Prečo nie? A poslala som životopis :D... a tak som posielala a čakala. A čakala a posielala.

Postupom času som už aj začala zvažovať nejakú prax vo svojom odbore, teda v psychológii, ale v nemocnici okolo toho bolo (že vraj) veľa byrokracie, ktorú sa nikomu nechce riešiť a v súkromnej ambulancii odo mňa nejakú prax už vyžadovali... Áno, presne tak, bolo potrebné mať prax na to, aby tam človek mohol ísť na (podotýkam neplatenú) prax...

Well... tak teda som si to v hlave uzavrela tak, že z toho nič nebude a rozhodla som sa, že aj naďalej budem čakať a posielať svoje, už minimálne trikrát zmenené a vylepšené, životopisy... Napríklad aj do penziónu v obci Helcmanovce, o ktorej som dovtedy ani nepočula a musela som si ju nájsť na mape, či a kde vôbec existuje (a áno, je to reálna a veľmi pekná obec, dokonca aj s vlastnou webstránkou :D)! Ale svoje najväčšie dno som dosiahla pri ponuke, ktorú som skoro ani neprekukla a ktorou začína celý samostatný príbeh a končia sa moje seba-ľútostné výlevy...

Pozerám na ponuky cez Profesiu, Jooble a dokonca som si aktualizovala aj profil na LinkedIn a prečesávam virtuálne prostredie aj tam. Vidím, že môj profil zodpovedá rôznym pracovným ponukám. V rámčeku vľavo mi vyskočí upozornenie: “Váš profil odpovídá této pracovní příležitosti” a “pracovní příležitost”

je Mäsiar. Uznávam, že v životopise nemám napísané, že nejem mäso, ale tak to, že študujem psychológiu tam teda rozhodne mám. A akú súvislosť LinkedIn vygeneroval medzi faktami, Bc. v odbore psychológia a prácou v mäsovýrobe, fakt netuším. Zasmiala som sa nad tým a pozerala ďalej.

Môj profil sedel aj na ponuku masérky. Hmmm, získať nejaké pracovné skúsenosti v tejto oblasti ma lákalo, keďže všetky doterajšie skúsenosti som mala len z kurzu, prípadne príležitostných masáží známych. Klikám teda na nadpis Tantra masáže a začítam sa do ponuky.

Hmm, práca na lodi na Dunaji, znie to celkom dobrodružne a celkom aj tak, že to môže byť sranda. Benefity ako bezplatné ubytovanie a jedlo v cene znie tiež dobre. Fitko a wifi znie už až veľmi dobre a to, že je ponúkaný aj odvoz súkromnými autami, mi už príde podozrivé. Zo skúsenosti viem, že príliš dobré ponuky nakoniec vždy vyjdú ako tie najhoršie, ale svoje racionálne výkričníky, ktoré sa mi s každým ďalším benefitom a až veľmi vysokým platom stále častejšie v hlave zobrazovali, som potlačila a snažila sa ich nevšímať. Ponuku som zvažovala aj naďalej. Pri čítaní požiadavky, že berú len ženy (a aj to bez praxe) som už fyzicky cítila ako prižmurujem oči. Moje vrásky na čele sa prehĺbili v momente, keď som čítala ďalej a videla, že od potenciálnych uchádzačiek chcú fotku tváre a dokonca aj postavy. Tak teda Tantra masáže... Čo to asi bude?

Aby som si urobila lepší obraz, zadala som dané slovné spojenie do Googlu. Behom pol sekundy mi vyskočilo zhruba 511 000 výsledkov, v ktorých sa až veľmi často sa zobrazovali slová ako zmyselná, erotická, sexuálna... V momente som vedela, na čo som. A keď sa mi zobrazili aj nejaké tie obrázky, viac informácií som už nepotrebovala.

Zamyslela som sa (no nie až tak dlho) a spamätala sa. Tým, že som túto ponuku čítala až do konca a stále sa snažila nájsť v nej niečo pozitívne, prečo by som tam poslala životopis, som dosiahla svoje úplne dno a bol to bod, kedy som sa rozhodla oficiálne zrušiť akýkoľvek ďalší prieskum a vrátila som sa opäť k čakaniu. A keď sa mi nik neozve, čo už, budem leto tráviť prázdninovo, ako počas strednej školy...

No našťastie sa to takto neskončilo!

zu.